22.6.2007
Greňo nastúpel na trojdňovú intenzívnu kúru, podstúpenú na Martinskom Woodstoku zvanom Underground Fest
23.6.2007
Peter nasledoval Greňa a takisto sa zúčastnil na už spomínanej kúre. Jeho úspešné účinkovanie na pôde Underground Festu bolo predzvesťou neblahej budúcnosti.
24.6.2007
PARTE:
Tento deň sa takmer zapísal do záznamov Tetovaných Myší čiernymi písmenami.
Deň začatý pohľadom na až chorobne nádhernú pohodu primičnej omše skončel krvavím kúpeľom! Dvorný vodič pána Králika mal NEHODU! Prvý krát od začiatku jeho sľubnej baletnej kariéry šliapol na klzkú plochu a utŕžil zranenie hlavy. Teplá krv Tetovanej Myši skropela chladný makadam železničného podkladu. Bolesť hlavy a dezorientácia po jeho zjavne vážnom zranení sa dá azda porovnať iba s opicou po noci napojenej na zmes fernetu, piva a vína. Zjavná dočasná invalidita sa našťastie zaobišla iba s piatimi štichmi. Odvrátenie skazy tohto zjavne svetového unikátu pohladilo duše Myší po celom svete. V každej svetovej metropole sa ozývali ohlušujúce salvy z kanónov a pískanie ohňostrojov. Nech nám je Petrova amnézia, nedostatočná adhézia a des príkladom, pre náš budúci vratký balans na zákernej a Petrovi osudnej koľajnici výstrahou, pre nášu budúcu pofidérnu existenciu.
V tento istý deň sa Matúš podrobel pretekom v českých Strakoniciach. Jeho zahraničné pôsobenie bolo ohodnotené 11. miestom. Podporu na týchto pretekoch mu poskytoval výnimočne len jeho brat Tomáš, ktorého sme mohli badať na pretekoch na Straníku a hlavne v okolitých lesoch. Tomáš trpí slabosťou na partizánsky spôsob boja proti beštiám v našich tajnosľubných lesoch. Absencia jadra fanklubu bola ospravedlnená duchovným obnovovaním pod Oravským hradom.
25.6.2007
Nástup na nútené práce, čím sa otvára novodobá história.
26.6.-5.7.2007
Tetované Myši boli zasiahnuté plnou dávkou odroniny a nebytových priestorov. Ešte sa ani nestihli spamätať z Petrovej chôdze za svetlom na konci tunela a už ich postaveli pred múr nárekov a škriekania brúsok. Stavba mostu, montáž regálov a búranie ideálov boli hlavnou náplňou práce TM. Nezabudnuteľný pobyt na ubytovni, ktorej okolie silne pripomínalo zábery z vojnou zničeného Stalingradu, by poznačeli aj tých najsilnejších. Niektoré indivíduá boli touto smršťou tak zasiahnuté až sa rozhodli absolvovať túto kúru ešte raz, resp. ani neodísť domov.
5.7.2007
Cesta späť. „Človek nikdy nemá odísť alebo sa vrátiť, lebo nikdy nenájde tú istú cestu späť, zostane rozorvaný“, E. M. Remarque. Nemali sme väčšej snahy akou bolo vyvrátenie tohto neľútostného výroku. Posilnený dávkou guráže a iných omamných látok sme sa vybrali späť ku každodennej rutine našej mizérie. Neopakovateľná atmosféra návratu, pohoda vo vlaku a duchaplné dialógy okorenené alkoholovým dychom nás dočista zmohli. Nebyť zásahu zotaveného Petra a jeho vernej škrinky tak sa možno ani domov nedostaneme.
9.7.2007
Záludná návykovosť na odroninu a jej plody spôsobila, že časť fanklubu sa rozhodla vrátiť späť do bažiny. Darmo, síce sme odroninu prežili no i tak v nás ubila časť toho mála dobrého čo v nás zostalo.
18.7.2007
Matúš sa kvôli novému zákonu o pohybe cyklistov v našich krásnych udržiavaných lesoch rozhodol, že vymení svoj bajk za tichšiu a prírodu menej devastujúcu motorku. Preto dal bajk pod zámok a vdýchol život svojej starej ekologickej Babete. Jeho doposiaľ skrytý driftovací talent ohúril verejnosť viac než ten jeho zjazdársky. Navyše má Babeta aj tajnú funkciu - keď sa Matúš stratí v lese, tak pomocou olejových škvŕn ho ľahko vypátrajú! Vzhľadom na Matúšove časté straty v čase a priestore musíme uznať, že Babeta je oproti bicyklu vo všetkých ohľadoch lepšia. Dúfame len, že si bude Matúš plniť svoje občianske povinnosti svedomito a nahlási každého gangstra na vozidle s kolesami a bez motora, ktorý sa mu vo svojej bezhraničnej zbesilosti dostane pod kolesá.
19.7.2007-24.8.2007
Obdobie temných stredoprázdnin. Naše časté amnézie a barbarské výpady odroňov do Čiech zapríčinili túto písaciu disfunkciu. Moja mozgová kapacita sa však pomaly dostáva do normálu a tak som opäť schopný plodiť tieto výlevy zvrátenej mysle. Vzhľadom na veľkosť môjho centra myslenia nie sú straty príliš veľké a návrat do normálu je otázkou niekoľkých dní filtrácie splodín a ich nasledovného vytláčania do korienkov vlasov.
Ale čo sa vlastne udialo: "Čo si nepamätáš, akoby si ani neprežil." a tak musím skonštatovať že náš zatiaľ posledný odroňský výpad, do mesta mlieka a medu Brna, preletel naším vedomím sťa znalosti z matematiky. Keďže sme po príchode do zdravých končín nenašli na našich telách žiadne rany vážneho charakteru súdim, že sa nám tam nič nestalo. Po príchode domov nastali vážne prípravy na naše budúce štúdium. Fráza „nemôžem ísť robiť, lebo sa musím učiť “ sa tak ošúchala, že ju naši opatrovníci prekukli a stratili všetky ideály o našom budúcom napredovaní v druhom ročníku VŠ. Zato fráza „a do roboty“ sa akosi stáva stále aktuálnejšou. Čo sa týka bossa tak ho už v druháku úplne podhodili a musí si prvý ročník zopakovať. Zvyšok nášho tímu je minimálne na tej najlepšej ceste sledujúcej Bossove kroky. To je však chyba spoločnosti, ktorá nemá pochopenie pre tvory nášho druhu. Hodiny strávené nad knihami sa nám vonkoncom nevracajú a pri pohľade na niektoré šťastné bedne sa radšej pridávame k drvivej väčšine študentstva a priľahlých klampiarov. My však nehľadáme otvorené okná, ale sa radšej uchyľujeme k menej násilným druhom útekov pred realitou ako napríklad internet, bicykle, alkohol, hudba a iné cenzurované koníčky.
26.8.2007
Študijné neúspechy vystriedali úspechy na tratiach. Na Veľkej Rači sa stal Matúš vicemajstrom slovenska a vo Vrátnej obsadil 2. miesto. Jeho fanklub pri tom nemohol chýbať. Až na jednu výnimku, ktorá ostala kvôli neustálej provokácii svojej osoby pochovaná v bahne svojej zahnívajucej mysle. Úprimne však dúfame, že táto choroba je len dočasná a nebude sa šíriť ďalej. Vo Vrátnej sa vyskytol aj Bossov excentrický brat Tomáš, ktorý vzhľadom na zákaz stanovania priamo v doline vybavel myšiam unikátne a hlavne nevšedné ubytovanie na miestnom JRD. A tak sme stráveli preteky obkolesení krásnymi horami a hlavne nespočetným množstvom pasúcich sa a bečiacich oviec. Vzhľadom na naše porozumenie s týmto dobytkom sme úspešne predišli rôznym roztržkám a nedorozumeniam. Kiežby to tak šlo so všetkými baranmi.
14.12.2007
Nehorázne dlhá odmlka spôsobená mašinériou zvanou ministerstvo školstva(dobrá výhovorka stojí groš, že). Od začiatku školského roka nikto nezahynul, ale sa ani nenarodil, Matúš nevyhral žiaden pretek, ale sa ani žiadneho nezúčastnil. Snaha sa nám však odoprieť nedá. Toho štvrť roka odmlky bolo naplnených životom študentským, klampiarskym, vodičským a inými ľahkými mravmi. My však za nič nemôžeme. Ozajstným vinníkom je spoločenský systém, ktorý nám neposkytuje inú cestu, povedzme rovno, ľahšiu cestu.
So začiatkom zabijaka voľného času (ďalej už len š.k. ako školský rok) nám pribudlo mnoho povinností. Tak po prvé sme si museli odvyknúť od brúsky našej Brňanskej a odznova privyknúť k perám, ceruzám a iným zbraniam hromadného ničenia prirodzenej inteligencie. Veru, školský systém na Slovensku zničil viac mladých ľudí ako pokémoni a SpiceGirls (v našom ponímaní korenisté krakatice). Tak isto sme zo seba museli zmyť slovník robošov a vrátiť sa ešte k drsnejšiemu slovníku plnému integrálov, gradientov a Isaaca Newtona s jeho interpolačnými polynómami. Veru tie učené hlavy sú nepríjemné ako voda v nose (alebo voda z nosa, víde to rovnako). Stalinistické metódy niektorých profesorov nás nútili a nútia k rôznym zákernostiam ako napríklad k ťahákom a veciam podobným. Na toto mám len jednu odpoveď: Boh žehnaj vynálezcom Bluetooth a mobilov s foťákmi. Našťastie červený kód nastal len občas a tak sme sa učili len sporadicky. Učenie je najväčším zabijakom fantázie a preto radšej nebudem riskovať. Veď kto by Vám, dietky moje zlaté, písal tieto výplody adolescentnej mysle, ktorá je na najlepšej ceste stať sa vedúcou osobnosťou Prednej Hory?
Veru už som absolvoval aj kamerové skúšky, ktoré nič dobrého neodhalili lebo som mal všetky kamery v riti. Matúš sa zas pokúsil o zmenu pekelného kurzu svojej študentskej lode a dostal prvú písomku za A. Tento impulz sa dá prirovnať k torpédovaniu krížnika prakom. My ako jeho verný fanklub nestrácame nádej a dúfame, že má do toho praku dosť kameňov. Veď kam by sme všetci šli, keby sme nezvládli školu? JRD v Bossovom susedstve zavreli a postavili mu Kiu. A tam by sme sa tak ľahko nezašili, z čoho vyplýva, že by nám tam hrozila práca. Stará múdrosť tvrdí, že byť zamestnaným je fajn, kým sa to nezvrhne na prácu a my si starých ľudí v skutku vážime. Hlavne keď som tak často počúval že mám erotické ruky a radšej nech len študujem. Ale občas k nám prenikli slnečné lúče a tak nebolo všetko len o škole. Matúšovi strašne chýbala pravidelná dávka lámania kostí na tratiach a tak sme boli nútení navštíviť zopár koncertov kapiel, ktoré si hudbu vykladajú nie príliš komorne. Veď načo sa trepať do kopca keď ti môže dolámať rebrá rozvášnený dav? Všetci dobre vieme že fraktúram sa Matúš nikdy nevyhýbal, no tentokrát sa to chvála bohu zaobišlo len s amnéziou. Nič sa vlastne nestalo, pretože už zabudol aj na tú amnéziu. Keď sa už nič nedá zmeniť, dá sa iba zabudnúť a mi zabúdame radi (mobily v baroch, deti v mikrovlnke a podobne).
My ako fanklub Matúša sme sa rozhodli pre medializáciu Bossovej osoby. Pre tento účel sme si zvolili nám najdostupnejší bulvárny plátok - obecné (rozumej: kostolné) info. Báli sme sa však o Bossovo srdce a tak sme to najprv vyskúšali na nečisto. Použitím skenerov a inej bolšojockej techniky vznikol článok s názvom „Nevšedný talent z našej obce“. Matutkove podlomené nohy a dokonale odkrvená hlava boli nemými dôkazmi Bossovho postoja. Čo už, snaha bola. Takto sa do tej Európy fakt nedostaneme.
Dôkazom toho že koncom sezóny sme na slovenské hory nezabudli sú aj naše nevšedné výlety. Mi však na rozdiel od downhilákov šliapeme do kopca, nie sa z neho iba spúšťame. Máme však jednu výhodu- pýchu vývojového programu krajín Sovietskeho bloku Ladu Niva. To auto je dôkazom toho, ako to dopadne s výrobou auta v krajine kde niesú cesty. Táto hračka s priechodnosťou pavúka je v rukách besného človeka najväčším nepriateľom lesnej zveri(žere všetko okolo cesty) . Šťastie že motorové prostriedky neboli v lese zakázané, ako všetky tie hrozné bicykle a krvilačné kone/poníky. Niva je odolná ako nezmar a dva krát tak škaredá, takže sa k sebe dokonale hodíme. Táto naša besná symbióza už dala zabrať nejednému horskému chodníku alebo ostnatému plotu. Darmo, toto auto je stvorené pre slepca - prejde cez všetko a každého, takže aj nevidomí si vychutnajú pôžitok z jazdi a bezbranných výkrikov.
17.12.2007
Matúš naviazal na svoje predošlé školské úspechy a prešiel cez ďalšiu písomku. Vzhľadom na predchádzajúci ťažkí víkend je zázrak, že vlastne trafil do dverí, tobôž že nimi nevyletel von. Patrí mu naše uznanie a večná chvála. A nech mi niekto povie že na výšku treba vedomosti, hlavne keď deň pred písomkou človek nevie ani písať.
Jedna lastovička ešte neznamená leto. U Bossa sú však tie lastovičky dve, čo už o niečom svedčí. Matúš sa zrejme vygumoval do vedomostí. Ja sa o to pokúšam už niekoľko rokov, ale zatiaľ som viac menej v záporných číslach. Otázne je, či vlastne túžim po rozumoch. Veď keď chce pán Boh niekoho potrestať, daruje mu rozum. A rozum je jediná vec ktorú pán boh rozdelel spravodlivo, lebo nik sa nesťažuje že ho má málo. Z toho vyplýva, že aj ja mám nejakí. A tak by som mal ešte svedomitejšie pracovať na likvidácii pozostatkov mozgových buniek(možno už žiadne nemám, no načo riskovať). Verím však že pravidelným tréningom sa aj toto poddá, veď som ešte mladý. Matúš si zrejme uvedomuje, že ako Teamleader má nejaké tie povinnosti a tak nám ide vzorom (v role trénera sa cíti veľmi dobre). To je asi všetko, už nepokračujem lebo sa mi moc trasú ruky.
26.6.2008
Tentoraz nezaujatá ruka člena musí napísať príspevok, pretože oportunista Berki sa hádam nebude chváliť sám! Ten sa po neprimerane dlhom čase (nalejme si čistého vína, koľko našich rodičov sa bralo z lásky a koľko z "lásky") stal ujco Berki. Táto radostná zvesť bola patrične na možnosti a schopnosti oslávená, a to na pravdepodobne najprijemnejšom mieste, kde hocijako hlboký stav pohnutia mysle je stalé prekonávaný inýmy individuami. Konkretizovať to však budeme o kúsok nižšie.